Sviatok Premenenia Pána, jeden z dvanástich hlavných sviatkov východných cirkví byzantskej tradície, má dlhú a bohatú históriu doloženú od 4. storočia. Jeho základom je udalosť zachytená svätým evanjelistom Matúšom v úvode 17. kapitoly, kde sa Pán Ježiš premenil pred svojimi apoštolmi Petrom, Jakubom a Jánom na hore. Sprítomňujeme okamih, keď Ježiš Kristus zjavil svoju božskú slávu apoštolom, preto je tento moment považovaný za predobraz Kristovho zmŕtvychvstania i budúceho vzkriesenia všetkých veriacich.

Sviatok sa oslavuje v čase, keď dozrievajú plody zeme, preto je vo východnej cirkvi zvykom v tento deň požehnávať prvotiny úrody ako poďakovanie Bohu. Táto tradícia má svoje korene v Starom zákone, ktorý predpisoval priniesť prvotiny plodov do Chrámu (porov. Ex 23,19). Zvyk požehnávať prvotiny v zhromaždení predpisujú aj Apoštolské pravidlá z konca 4. storočia.

Dnes na liturgii v košickej katedrále, som ďakovala Bohu za silu

v práci, za tvorivosť, za službu, aj za celú charitnú prácu kolegov. Za celú charitnú prácu, ktorú robíme pre ľudí, ktorí sa na nás obracajú o rozmanitú pomoc. Ďakovala som aj za ľudí, ktorí prinášajú do charity svoje materiálne, potravinové, aj duchovné dary. Prosila som Boha o požehnanie tejto celej úrody sociálnej, psychologickej práce, zdravotníckej práce, terénnej aj ambulantnej služby.

Počas dňa som sa v myšlienkach vracala do Izraela. Na horu Tábor, ktorú som mnoho razy navštívila v rôznych obdobiach roka.

Najviac mi ostal v pamäti obraz z mája, kedy izraelski farmári pod horou Tábor mali na poliach úrodu. Pohľad z hory na Jezraelskú nížinu bol nádherný. Veľmi pestrofarebný. K tomu slnečný deň a v tichu z hory Božie požehnanie pre všetkých.