„Staré stromy netreba presádzať.“ Toto príslovie som počula od detstva. Jeho význam sa ma dotkol aj posledný týždeň cez príbeh pána Oleksandra a pani Valentíny. V marci 2022, po začiatku vojny, sa rozhodli opustiť ostreľovaný Charkov a odísť do bezpečia za hranice. Pricestovali vlastným autom na Slovensko. Boli ubytovaní
v pobytovom tábore Migračného úradu v Humennom. Pracovníčka migračného úradu pani Jožka ma kontaktovala, či by sa našlo bývanie v Košiciach pre dvojicu. Slovo dalo slovo. Pár telefonátov
s pani pracovníčkou Jožkou, pár telefonátov s pani Valentínou
a cesta k Charite bola naplánovaná. Dohodli sme sa, že sa stretneme na pol ceste na benzínke v Dargove. Na benzínke sme ich nenašli. Pustili sme sa autom ďalej. Obidvaja stáli vedľa tanku
v obci Dargov a čakali na nás. Sprevádzali sme ich do ubytovacieho zariadenia do Medzeva, ktoré bolo určené na ubytovanie ukrajinských utečencov v spolupráci Charity s US STEEL Košice od marca 2022. Pán Oleksandr a pani Valentína absolvovali kurzy slovenského jazyka, kultúrnej orientácie, zapájali sa do diania komunity, našli si priateľov v Medzeve. Spolu sme takto prežili dva roky. V decembri 2023 sme pána Oleksandra a pani Valentínu presťahovali do Kostoľan nad Hornádom, kde v komunite trávili spoločne Vianoce a Nový rok. Prichádzala jar. Pán Oleksandr sa tešil z prichádzajúceho tepla, nového života, prírody v rozpuku. Navonok potešenie, ale tiež vnútorné trápenie a prežívanie z pokračovania vojny, zo smutných správ z Charkova, zo slovenských správ
o skrátení a ukončení finančného príspevku pre ubytovateľov, z toho, že je odkázaný na pomoc a sám už nemôže vo svojom veku byť užitočný, pracovať, postarať sa o seba a svoju Valentínu.
29. februára 2024 pán Oleksandr náhle opustil svoju pani Valentínu, aj nás všetkých, ktorí sme ho mali radi. Zomrel veľmi náhle. Zomrel v cudzej zemi, vzdal čakanie na koniec vojny, na návrat do milovaného Charkova. Všetkým nám chýba. Usmievavý, slušný pán Oleksandr, ktorý mal rád spoločnosť, ktorý bol vždy veľmi vďačný
a mal rád poriadok. K skutkom lásky, k skutkom milosrdenstva patrí aj pochovávať mŕtvych. To sme urobili. Prejavili kresťanskú lásku. Voči Oleksandrovi, voči jeho Valentíne. Ďakujem pánovi Oleksandrovi za ten spoločný čas, za jeho milý úsmev, dôveru Charite. Ďakujem kolegom za celé dva roky ich práce s ukrajinskými utečencami, ďakujem duchovnému o. Tomášovi, ktorý viedol pohrebné obrady. Pokračujeme Ďalej. Stále Ďalej. Charita v pomoci, v sprevádzaní. S celou našou možnou kapacitou služby. Pre všetkých, kto potrebuje pomoc.
