V sobotu 28. mája 2022 sa v Katedrále Narodenia presvätej Bohorodičky v Košiciach uskutočnilo Predsynodálne eparchiálne stretnutie Košickej eparchie.
Zhromaždenie začalo v katedrále svätou liturgiou a pracovnou časťou v katedrále aj pokračovalo. Po skončení nasledovala neformálna diskusia spojená s agapé v priestoroch Biskupského úradu Košickej eparchie.
Synodálna cesta sa ukončí v priebehu júna a jej súhrn bude zaslaný na sekretariát Konferencie biskupov Slovenska.
Príhovor Anny Ivankovej, riaditeľky Gréckokatolíckej eparchiálnej charity Košice:
Charita na synodálnej ceste spoločného kráčania
Spoločné kráčanie a počúvanie sa počas tohto synodálneho obdobia života charity doslova prenieslo do kráčania a počúvania ľudí bez rozdielu rasy, náboženstva, veku, pohlavia, počúvania Slovákov aj nie Slovákov, pracovníkov, dobrovoľníkov charity a širokej komunity celej Košickej eparchie.
Zmiešané a rozmanité spoločenstvo vytvorené humanitárnou krízou, obrovský pohyb ľudí v Košickom kraji počnúc od hraníc vo Vyšnom Nemeckom až po Košice ponúkol obrovský priestor na vytvorenie spoločenstva, spoluúčasti a misie. Postoje všetkých v súčasnej vojnovej situácii – vladyka Cyril, duchovní, rehoľníci, mládež – až po seniorov, boli súčasťou tohto synodálneho kráčania.
Slovenské matky sa delili o potraviny a oblečenie. Poskytovali podporu a pomoc matkám z Ukrajiny, ktoré hľadali bezpečné miesta pre svoje deti.
Mládež prejavila svoj postoj a angažovanosť za zdravé kresťanské hodnoty v mesiacoch krízy svojou dobrovoľníckou činnosťou. Tento synodálny čas priniesol množstvo príležitostí na pripravenú ale aj spontánnu komunikáciu, stretnutia a spolupráce nielen s inými cirkvami ale aj s ľuďmi, ktorí nepoznajú našu Cirkev, aby videli jej dynamiku a zomknutosť a jasný kresťanský postoj. Cítili sa byť oslovení a vtiahnutí do pomoci a chceli pomáhať. Nie vždy vedeli ako, preto považovali našu gréckokatolícku charitu za dôveryhodného partnera adresnej pomoci a služby. Hlásanie evanjelia bolo podporené v celom procese každodennými skutkami lásky a tak sa naplno prejavila vlastnosť charity a to, že je skutkovou časťou Cirkvi. Výpovede ľudí z Ukrajiny, mladých, seniorov – komunistov, ortodoxných veriacich ale aj neveriacich, hovorili, že nevedeli, čo ich čaká na Slovensku. Neboli však pripravení na také vrúcne prijatie a pocit bezpečia, ktoré im poskytla Gréckokatolícka cirkev. Svedectvá Slovákov, ktorí sami často zápasia o svoju existenciu, prejavili vlnu solidarity a spolupatričnosti , vedeli prijať cudzincov a podeliť sa s nimi.
Toto geografické, cirkevné a charitné územie je mostom medzi ortodoxným a rímskokatolíckym svetom. Každý most má dva konce. Je náročné zabezpečiť, aby stál pevne a mohli po ňom bezpečne ľudia prechádzať z východu na západ aj zo západu na východ.
