Jedným z významných dní tohto roka bol 14. september, kedy pápež František navštívil v Prešove gréckokatolíkov. V deň sviatku Povýšenia svätého a úctyhodného Kríža bola pre Mestskou športovou halou v Prešove slávená archijerejská svätá liturgia, ktorej predsedal Svätý Otec František.
Už od polnoci boli otvorené brány pre pútnikov a o štvrtej hodine ráno začal duchovno-kultúrny program. Krátko pred desiatou hodinou dorazil Svätý Otec František, ktorý v papamobile pomaly prechádzal jednotlivými sektormi. Na slávnostnej liturgii boli prítomní aj piati kardináli, dvadsať jeden východných a sedemnásť západných biskupov, bolo účastných štyristo osemdesiat kňazov.
V homílii Svätý Otec pomenoval podstatu a úlohu kríža v živote veriaceho človeka. Hovoril o mučeníkoch kríža v ťažkých časoch. Koľko ľudí na Slovensku trpelo pre vieru , koľko z nich podali svojím životom svedectvo viery. Tieto slová pápeža Františka, jeho prítomnosť v Prešove, celá liturgická slávnosť boli pre mňa darom, oslavou a potvrdením slobody vyznania, životaschopnosti a sily Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Potvrdením mojich koreňov a mojej identity.
Prežívala som s radosťou prítomnosť celého veľkého spoločenstva a tiež spomínala na mojich starých rodičov, ktorí žili časy , kedy bránili svojho duchovného otca Iľkoviča v roku 1950, ktorého štátna bezpečnosť prišla odviesť z Fulianky a môj starý otec a teta , vtedy 17 ročné dievča , ďalší ľudia z dediny boli vzatí do väzenia. Vydržali statočne a nezlomne ako gréckokatolíci ďalších 18 rokov, až prišiel rok 1968. Spomínala som na časy, kedy nás vo Fulianke v cerkvi pripravoval k sviatostiam o. Gabriel Stavrovský. Na časy, kedy som mala možnosť byť študentkou nadstavbového štúdia novozriadenej Strednej zdravotníckej školy sv. Bazila Veľkého v Prešove, kde sme mali pani riaditeľku sestru baziliánku Mydlíkovú , ktorá nás s láskou a zodpovednosťou viedla štúdiom. Spomínala som na časy štúdia na Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulte v Prešove , na najkrajšie časy. Na hodiny s o. Tóthom, ktorý rozprával o časoch v pracovnom tábore, na o. Dancáka učil nás láske k slovu, na ostatných profesorov, na spolužiakov, na hodiny filozófie, gréčtiny, latinčiny, Starého a Nového Zákona.
Spomínala som na návštevu sv. otca Jána Pavla II. v roku 1995, kde sme boli so spolužiakmi dobrovoľníkmi. Spomínala som na časy v Izraeli, na Jeruzalem a Ein Karem a návštevu Jána Pavla II. v roku 2000, kedy som pracovala v Ein Karem, na mieste, kde sa narodil Ján Krstiteľ a s radosťou sledovala kroky pápeža v Izraeli. A každý deň som posielala vzdušné pozdravy domov a do Prešovskej cerkvi Jána Krstiteľa. Myslela som včera aj na časy, kedy ma vladyka, vtedy exarcha Milan Chautur prijal do práce v novozriadenej Gréckokatolíckej exarchátnej charite, ktorá teraz 1. septembra oslávila 20 rokov. 14. september bol požehnaný a jedinečný deň v spoločenstve pápeža Františka, všetkých našich gréckokatolíckych vladykov, ostatných duchovných, mojich spolužiakov kňazov, mojich blízkych priateľov a množstva veriacich gréckokatolíkov.
Bol to historický deň prežitý modlitbou, ďakovaním a radosťou. A ďalej prídu dni života, kedy budem pokračovať vo svojej práci v Gréckokatolíckej eparchiálnej charite v Košiciach. Táto práca nosí meno Byť blízko pri človeku.
Anna Ivanková
Riaditeľka GKECH
